reklama
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Eva Vlková

Eva Vlková

Bloger 
  • Počet článkov:  74
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Rada sa usmievam na svet. Stojí to za to. Zoznam autorových rubrík:  Moje malé príbehyPoéziaZamyslenieNezaradenéŠportNa cestáchKlub zdraviaSúkromnéOsobnosti

reklama

Zamyslenie

Vymaľujte si oblohu na ružovo

Eva Vlková

Vymaľujte si oblohu na ružovo

Každý človek niečo nemá rád. Niečo menej a niečo viac... Nie len že to nepríjemné a nevítané ofrfle, ale občas sa aj nazlostí, ponadáva, poplače si. Alebo sa trápi. Nechce to prijať. Až skúsenosťami, keď sa naučí, keď pochopí, že to všetko patrí k životu, že nás to vychováva a posúva, až vtedy príde zmierenie. So šedivými dňami, s nepríjemnými ľuďmi a zážitkami, ale aj s bolesťou, s láskou, s utrpením, a ostatnými vecami, ktoré robia náš život farebným. A čo je podstatné, keď to príde, lebo to vždy príde, takáto chvíľka, vieme ju sami zmeniť na niečo, s čím sa dá žiť. Všetko je len o pochopení.

  • 27. sep 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 515x
  • 0
O láske, slobode a manželstve (a iných vzťahoch)

Eva Vlková

O láske, slobode a manželstve (a iných vzťahoch)

Vždy som si myslela, že láska je to najväčšie na svete. Až keď som spoznala veľa z jej skrytých stránok (všetky sa snáď ani nedajú objaviť, to už by sme nemali pre čo žiť), pochopila som, že existuje ešte niečo viac. Sloboda. A ak sme slobodní (nie promiskuitní!) v láske, prišli sme až na vrchol. Pretože láska vie byť všelijaká. Dokáže nás väzniť v zlatej klietke, ale aj v žalári manželstva. Či iného vzťahu, ktorý sme si vytvorili a udržiavame ho zo zvyku, z pohodlnosti, zo závislosti. Dostala už stovky, ba tisíce prívlastkov. Nádherných, aj smutných. Ale to, ako vie väzniť, zistíme až po rokoch tých nádherných aj smutných skúseností.

  • 12. sep 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 974x
  • 20
Keď padajú hviezdy (alebo choďte za svojim snom)

Eva Vlková

Keď padajú hviezdy (alebo choďte za svojim snom)

Čo si prajete, keď vidíte padať hviezdu? Možno nič, pretože už ste tieto taľafatky dávno zabalili, veď treba žiť s nohami na zemi. Hlava v oblakoch je len pre naivných snílkov a tí obyčajne po nej dostanú... Možno len tak potichu si prajete niečo, čomu už ani neveríte, že by sa mohlo splniť, ale čo keby predsa? A možno je to inak. Priať si niečo silno a úprimne, keď vidíte padať hviezdu, je možno prvý krok k naplneniu vášho životného sna. Pretože ste sa preň práve rozhodli.

  • 6. sep 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 075x
  • 4
Kto urobil z detskej onkológie rád žobravých chudákov?

Eva Vlková

Kto urobil z detskej onkológie rád žobravých chudákov?

Už zase tam stoja ako smutná stráž. Stoja vždy vo dvojici. V našom malom meste na dvoch najfrekventovanejších miestach, pokiaľ viem. Pri vchode na poštu, a pri vchode do obchodného domu v centre mesta. Stoja tam s pokladničkami v rukách a obťažujú okoloidúcich stále s tou istou otázkou:

  • 8. júl 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 7 199x
  • 73
Všetko zlé je na niečo dobré

Eva Vlková

Všetko zlé je na niečo dobré

Predsa mi to nedá a musím sa vrátiť k voľbám. Nie ako odborník. Ako obyčajná žena, matka, začínajúca podnikateľka. A hlavne človek, ktorý sa snaží o nadhľad a v tejto chvíli si hovorí: všetko zlé je na niečo dobré. Aj keď to neuberá na radosti z výsledku.

  • 14. jún 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 662x
  • 12
reklama
S jednou tortou... tento rok až tri muchy

Eva Vlková

S jednou tortou... tento rok až tri muchy

Ani by mi na um neprišlo, že po 3-ročnej odmlke sa sem vrátim práve s témou, o ktorej v týchto dňoch píše takmer každý.  Viete, aký mám pocit z výsledkov volieb? Ako keď sa človek po rokoch vráti z cudziny a povie si: konečne doma! Nuž, aj moja rodina žije tohoročnými  voľbami  tento krát veľmi,  veľmi intenzívne. Ešte dnes poobede, pri zdobení narodeninovej torty,  mi dochádzali všetky súvislosti a myšlienky...

  • 13. jún 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 237x
  • 5
Emócie hýbu svetom... a obohacujú náš život

Eva Vlková

Emócie hýbu svetom... a obohacujú náš život

Opäť som sa na dlhšie odmlčala... žila som inými povinnosťami a toho času je tak málo... Hoci mi už dávno chýba písanie a všetci ľudia na blogu, píšuci i čítajúci, jednoducho vždy prevládla únava. Až dnes som si našla v schránke nasledujúci odkaz, ktorý ma pritiahol ku klávesnici:

  • 12. jan 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 613x
  • 14
Milá Magduška,

Eva Vlková

Milá Magduška,

stretla som sa s Tebou len raz, len na pár hodín, ale nemôžem na Teba zabudnúť. Stále vidím Tvoje uslzené oči a červeň v Tvojej mladučkej tvári. Vlastne toho o Tebe ani veľa neviem, ba nepoznám ani Tvoje priezvisko. Pôsobila si vcelku jednoduchým, ale veľmi milým a úprimným dojmom. Tvoju bacuľatú tváričku lemovali zvlnené vlasy a z očí Ti žiarila dobrota a mäkkosť. Priniesla si domáci, vlastnoručne upečený závin, ktorý všetkým tak chutil.

  • 22. nov 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 739x
  • 7
Vzdialenosť medzi ľuďmi sa nemeria jednotkami mier

Eva Vlková

Vzdialenosť medzi ľuďmi sa nemeria jednotkami mier

„Aj keď tu nebudem, tak tu stále budem s Tebou.“ povedal, keď sa lúčili. A ona vedela, že to tak bude. Celé nekonečné týždne. Hoci sa presunul lietadlom na úplne inú časť zemegule, stále bol s ňou. Cez deň sa s ním rozprávala, občas mu dávala otázky a sama si aj na ne odpovedala, veď odpovede boli aj tak jasné. Večer mu vždy dala dobrú noc a v noci, ... v noci sa mnohokrát zobudila a cítila, že je s ňou. Objímal ju a zohrieval jej nohy.

  • 26. aug 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 713x
  • 16
Čo neprichádza z lásky, neprichádza vôbec

Eva Vlková

Čo neprichádza z lásky, neprichádza vôbec

V poslednom čase sa akosi viac zamýšľam nad darčekmi. Ale nie len nad plyšovými medvedíkmi, perníkovými srdiečkami, či zlatými prsteňmi. Nad darmi, ako takými. Ešte lepšie povedané nad dávaním a prijímaním.

  • 1. aug 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 817x
  • 19
reklama
Je mi smutno z môjho mesta

Eva Vlková

Je mi smutno z môjho mesta

Je prirodzené, že sa všetko mení. Taký je jeden zo zákonov života. Ale keď vidím, ako sa mi pred očami mení MOJE MESTO, je mi z toho smutno. Senica je jedným z okresných miest na Záhorí. Aj keď má takmer 750 rokov, nič zjavné tomu nenasvedčuje, pretože v jej centre nenájdete okrem kostola žiadnu historickú budovu. Socializmus prevalcoval všetko a vybudoval „moderné centrum s obchoďákmi a veľkým parkoviskom“.

  • 11. júl 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 977x
  • 23
Smútok, nešťastie i závisť nechodia po horách, ale po ľuďoch

Eva Vlková

Smútok, nešťastie i závisť nechodia po horách, ale po ľuďoch

Môj brat je celkom šikovný podnikateľ. Teda, aj tí ďalší dvaja sú, ale tomuto sa darí najlepšie. Často býva objektom ľudskej závisti. Niežeby mu z vrecák trčali milióny a on nevedel, akú jachtu si má tento rok kúpiť. Dajme tomu, že sa iba slušne postaral o svoju rodinku. Niečo už vybudoval, niečo pochodil a niečo si aj dopraje. Aj keď na dedinské pomery je to možno príliš.

  • 6. jún 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 209x
  • 24
Ľudia s lanom

Eva Vlková

Ľudia s lanom

Možno to bude znieť protichodne. Som človek, ktorý sa usiluje nielen neodsudzovať iných ľudí, ale ani neposudzovať. Napriek tomu mám vytvorenú svoju skupinku „ľudí s lanom“. Nedostane sa do nej len tak niekto. Ale dá sa to povedať aj inak: zďaleka nezostane každý.

  • 1. jún 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 283x
  • 8
Každý má svoje miesto pod slnkom

Eva Vlková

Každý má svoje miesto pod slnkom

Usmiala sa na mňa ako stará známa a ja som mala pocit, že som niečo prešvihla, keďže si nemôžem vybaviť, odkiaľ ju poznám. Ešte párkrát ma priviedla do rozpakov, kým som zistila, že sa takto usmieva na všetkých a zrejme nie je celkom v poriadku. Stretávam ju na rôznych miestach, v centre mesta, v parku, v obchodnom dome. Má niečo cez päťdesiatku, útla, upravená pani, na prvý pohľad bežná, ba snáď až sympatická žena. Prezradí ju až ten zvláštny úsmev a plyšová hračka v rukách.

  • 30. máj 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 411x
  • 23
Moje verejné (blogové) obnažovanie

Eva Vlková

Moje verejné (blogové) obnažovanie

alebo o čom to je a pre koho Nehanbím sa za svoje city. Nehanbím sa verejne (na blogu) o nich hovoriť. Viem, že tú otvorenosť mnohí oceňujete. Skúsenosti podané cez city a životné príbehy. Keď píšem o svojich blízkych, vždy myslím na to, čo to môže dať Vám, hlavne tým mladším. Sem - tam zabruslím aj do kontroverznejších tém. Viem, že riskujem. Lebo keď niekto nepochopí, čo chcem povedať, neklikne na karmu. Ale napriek tomu idem do toho. Hovorím si, že karma bola vymyslená na to, aby sme bojovali s vlastným egom. Aby sme napísali to, čo chceme povedať, a nemysleli na to, či sa čitateľom zapáčime, či to práve takto chcú počuť. A tak Vám prinášam iný (môj) uhol pohľadu na mnohé veci. Chcem, aby ste rozmýšľali nad témou, diskutovali. Nebolo to ľahké rozhodnutie. V čase, keď sa každý rád skryje za nick-a, uverejniť svoje meno a fotku. A priniesť svoju kožu na verejný trh. Ale zvykla som si a už ju nosím pravidelne.

  • 5. máj 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 843x
  • 24
reklama
Nie je flirt ako flirt

Eva Vlková

Nie je flirt ako flirt

Skúsili ste už niekomu povedať, že ste prežili flirt? Ak áno, tak asi veľmi opatrne a len dôvernému priateľovi, pretože každý si pod týmto slovom predstavuje niečo iné. Veď kto by riskoval obviňovanie, odsúdenie, moralizovanie a pohŕdanie, ako dôsledok vety: „Prežil som pekný flirt“?! V tom okamžiku je totiž svet plný spravodlivých, morálnych, nepoškvrnených. Hneď Vás vidia v posteli so susedou, matkou piatich detí a Vy (slobodný človek) ste si možno len dobre pokecali s peknou predavačkou, ktorá sa na Vás usmievala, no aj tak napokon odmietla pozvanie do kina.

  • 28. apr 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 491x
  • 28
Akí budeme o 300 rokov?

Eva Vlková

Akí budeme o 300 rokov?

Úprimne povedané, na to, čo urobil Jules Verne, by som si nikdy netrúfla. Iba vizionár jeho formátu by nám mohol skúsiť predostrieť, ako asi bude vyzerať svet za, povedzme, 300 rokov. Nechcem špekulovať o tom, či budeme mať čipy zabudované už priamo v hlave a myšlienkami dávať povely svojim bankovým a iným inštitúciám rovnako, ako členom rodiny. Ani o robotoch v domácnosti, dopravných prostriedkoch, zdrojoch energie a iných vynálezoch a vymoženostiach vedy. Ak vôbec ešte nejaké banky a domácnosti budú. Zaujímalo by ma úplne niečo iné. Akí budú ľudia v tom čase, ako sa budú správať, čo bude pre nich dôležité.

  • 27. apr 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 771x
  • 5
Sila objatia

Eva Vlková

Sila objatia

Aký je Váš vzťah k objímaniu, čo pre Vás znamená objatie? Že je to hlúpa otázka? Možno na prvý pohľad, možno ste nad tým nikdy nepremýšľali. Tak to skúste! Beriete ho ako samozrejmú vec, alebo Vám niekedy zachránilo život?! Môže mať rôzne príchute a vône, záleží od okolností. Samozrejme, najlepšie chutí objatie od milovaného partnera. Keď sa schúlime v jeho náručí (alebo on v našom) a všetko ostatné je nám vtedy ukradnuté. Vnímame iba teplo a vôňu toho druhého, toho, čo nás má tak rád a je tu vždy pre nás. Niekedy nás objíma len preto, že je mu s nami dobre, že skrátka musí uzavrieť tú energiu do jedného okruhu, aby dve polovičky splynuli. Niekedy to urobí inštinktívne, počas spánku alebo prebúdzania sa k nám pritúli a my vieme, že všetko je tak, ako má byť. Sú chvíle, keď nám svojim objatím dáva silu, nádej i vieru, že zas bude lepšie. Všetky problémy sveta i naše sa vtedy stávajú malinkými, ba priam nepodstatnými. Ani tie najintímnejšie chvíľky si nedokážeme predstaviť bez objatia.

  • 18. apr 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 830x
  • 8
PR (public relations) mojimi očami

Eva Vlková

PR (public relations) mojimi očami

Pôvodne som chcela len prispieť do diskusie Jožkovi Bednárovi k jeho článku „Public relations alebo skôr veselo o jednom povolaní“. Ale žiť s týmto povolaním je naozaj na jeden samostatný príspevok aj pre mňa. Táto oblasť môjho profesionálneho života mi priniesla nie len veľa nepochopenia a vysvetľovania, ale aj humorných situácií. Zvlášť v prostredí menšieho mesta je to niekedy až komické. Tak sa snáď Jožko neurazí, nechcem mu zobrať tému, iba k nej prispieť.

  • 14. apr 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 371x
  • 12
Logorea

Eva Vlková

Logorea

Počula som to slovo niekde, myslím, že v televízii. Keďže mi pamäť už až tak neslúži, zapísala som si ho, lebo sa veľmi dotýka môjho osobného života. Je to totiž chorobná uvravenosť. Pri objasnení významu tohoto slova mi okamžite prišli na um dve osoby. (Zaujímavé, ako človek najprv hľadá okolo seba!)

  • 1. apr 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 274x
  • 22
reklama
SkryťZatvoriť reklamu