reklama

Teším sa, že som to zažila... II.

Teším sa, že som zažila časy, keď všade navôkol zúril socializmus. Niežeby som v ňom chcela pretrvávať celý život, to naozaj nie. Ale to obdobie malo čosi do seba. Ľudia sa nikam neponáhľali, mali na seba čas, každý mal prácu a každý mal čo jesť. Viem, že by sa dalo oponovať, ale teraz sa na to pozerám očami naivného dedinského dievčatka.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (18)

Nepoznala som na vlastnej koži prenasledovanie ŠTB, 50. roky a pod. Iba sa mi čosi dostalo do uší od našich. Vnímala som to tým detským rozumom ako nutnú súčasť života. To, že im „komunisti zobrali obchod v Bratislave“, že na starú fotku Štefánika sa môžem pozerať iba doma, že niektoré veci sa hovoria iba doma a potichu. Že môjho otca v „68-mom“ vylúčili zo strany. Mama ma vždy postrašila: „Schovaj tú fotku“, „To nehovor nahlas, lebo nás zavrú“. Komunisti boli pre mňa také malé schované strašidlo, o ktorom som nevedela, ako vyzerá a teda ani to, či sa ho mám báť.Možno to nemá so spoločenským zriadením nič spoločné, tá doba bola iba náhodou súčasťou môjho detstva a mladosti. A rozhodne nepatrím k tým, čo s nostalgiou spomínajú, ako bolo za socializmu dobre. Spomínam si však na úžasnú dobu iskričkového a pionierskeho veku. Schádzali sme sa pravidelne s našim vedúcim a hrali úžasné hry, ktoré dnes moje deti nepoznajú. Chodili sme zdarma a často na výlety, lebo bicykel mal každý svoj a desiatu zabalila mama. Počítače sme vtedy doma nemali a keďže času bolo stále dosť, skúsili sme každý krúžok, ktorý bol trochu zaujímavý. Zrodila sa moja láska k volejbalu. Za telocvičnu sa neplatilo a tak sme mohli trénovať trikrát do týždňa. Maľovať a kresliť nás učil náš veľký učiteľ priamo v prírode, alebo sme si našli miestečko niekde na tráve uprostred dediny. Odvtedy sa k tomu rada vraciam na každej dovolenke.Niečo osobitné v spomienkach je spev. Keď sa pred pár dňami chystal môj syn do divadla (do Bratislavy je to od nás celodenný výlet autobusom), základnou výbavou boli sladkosti, čipsy, CD-prehrávač a kopa CD-čiek. Ešte vždy ma tým zaskočí, tak som sa spýtala: „Vy si po ceste nespievate?“ Pozrel sa na mňa, ako keby som spadla z jahody. Pre dnešné deti (mládež) sú to vyslovene trápnosti. Každý si v autobuse počúva svoj prehrávač a chrúme svoje čipsy. Je mi to ľúto, viem, o čo sú ochudobnení. Spev nás dával dokopy, spievali sme všetko, čo prišlo do cesty. A čím väčšia odrhovačka to bola, tým viac sme hulákali. A tým viac bolo veselšie. Tie storočné pesničky sa jednoducho nalepili na tú našu generáciu, ako na tú pred nami a po nás... Ale čo sa lepí dnes na moje deti? Ešte mi nedá nespomenúť letné študntské brigády. V zemiakoch, uhorkách, alebo konzervárni. Úžasné príležitosti pre všetko. Zarobiť peniažky, fyzicky si popracovať (to človek ocení až neskôr), naučiť sa trochu samostatnosti. Alebo si nájsť letnú, či dlhšie trvajúcu lásku. Voľnosť ďaleko od domova, večerné rozhovory, raz za týždeň diskotéka a to všetko znásobené všadeprítomným humorom. Všetci sme si boli v tých montérkach rovní. Dnes vidím na mojich deťoch, že mnohé nahrádza technika, rozdiely v domácom ekonomickom zázemí, rezervovanosť. Každý sa stará sám o seba. Nechcem povedať, že všetko je zlé. Z našich detí vyrastajú silné osobnosti a dnešná doba má aj svoje iné výhody. Ja len viem, pri prehrabávaní sa v mojich spomienkach, o čo sú moje deti ukrátené. Ale asi to tak musí byť, veď svet nemôže stáť na mieste, musí sa meniť s každou generáciou.

Eva Vlková

Eva Vlková

Bloger 
  • Počet článkov:  74
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Rada sa usmievam na svet. Stojí to za to. Zoznam autorových rubrík:  Moje malé príbehyPoéziaZamyslenieNezaradenéŠportNa cestáchKlub zdraviaSúkromnéOsobnosti

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu