No sú aj iné podoby nahoty. Keď sa človek začne otvárať v prítomnosti iného človeka, u ktorého má ten bezmedzný pocit, že môže. Že je v bezpečí. Padajú masky, steny, ochranné štíty. Postupne sa zvlieka zo šiat svojej opatrnosti a nedôvery. Ako šupy z cibule zhadzuje zo seba všetky bolesti, strachy, dilemy, zakopnutia a ukladá ich do priezračnej misy pred toho druhého. Dá mu možnosť, aby sa pozrel, precítil, súcítil, pochopil, uveril a miloval. Odkrýva svoje ja, svoje sny, city, pocity, nálady. Zisťuje, aké očistné je byť pravdivý. Napokon dostane zo seba, z toho najvnútornejšieho a najskrytejšieho kúta svojho srdca tú najjednoduchšiu radosť zo života, ten pocit, že všetko je alebo môže byť inak, stačí si po tom siahnuť... Padajú ďalšie vrstvy, až zostane celkom nahý pred tým, komu dôveruje. Možno ani nevie, ako je to možné, ako sa to stalo. Všetko je prirodzené, ľudské a božské zároveň. Len zrazu zistí, že obnažená duša mu vôbec nevadí. Naopak, že sa mu oveľa ľahšie dýcha, usmieva, raduje. Že svet má zrazu iné farby, oveľa intenzívnejšie a pestrejšie, než doteraz. Že inak svieti slnko a inak spievajú vtáci. Inak chutí jedlo a že aj všetky starosti teraz vníma inak.
Potom zistí, že misy na stole, naplnené až po okraj všeho-chuťou sú dve, lebo obnažovanie je obojstranné.. Zrazu drží za ruku iného človeka a nemusí nič riešiť. Ani nič povedať, aby vedel, že dve spojené ruky sú viac, ako dve osamotené. A zrazu aj mlčanie má obrovskú výpovednú hodnotu. Lebo aj keď sa zdanlivo nič nestalo, predsa sa stalo veľa. Keď dve obnažené duše spočinú v objatí, fyzické telá sa len prirodzene pripoja. A je to veľmi intímne. Veľmi intímny akt. Intímny bez fyzickej nahoty. Oveľa intenzívnejší. Napĺňajúci. Rozpínajúci vesmír. Iný rozmer bytia. Iný level vzťahu. Otvorený a slobodný. Láskyplný.
Na tejto lúke sa dá postaviť čokoľvek.