reklama

Emócie hýbu svetom... a obohacujú náš život

Opäť som sa na dlhšie odmlčala... žila som inými povinnosťami a toho času je tak málo... Hoci mi už dávno chýba písanie a všetci ľudia na blogu, píšuci i čítajúci, jednoducho vždy prevládla únava. Až dnes som si našla v schránke nasledujúci odkaz, ktorý ma pritiahol ku klávesnici:

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)

„prvykrat na blogu a dostala som sa sem ked som zadala do googla heslo smutok. samozrejme som netusila ze pod tymto slovickom sa mi vyhodi tak vela clankov. vo svojej zahladenosti do seba som si neuvedomila ze smutok je emocia navstevujuca v pravidelnych intervaloch kazdeho z nas.“Nuž áno, milá moja Zuzka. (Prepáč, že Ti hovorím Zuzka, ale nepoznám Tvoje skutočné meno.) Aj smútok, tak, ako každá emócia, nás ľudí navštevuje pravidelne. Nech by sme žili akokoľvek šťastný život. A tak je to dobre. Veď si len predstav, že by si sa každý deň, celý svoj život iba usmievala. Najskôr by to bolo fajn, no časom by si zabudla, prečo máš vlastne úsmev na tvári. Že je za ním deň, ktorý sa Ti naozaj vydaril, oproti tomu minulému štvrtku. Že Ťa potešil Tvoj brat, lebo Ti kúpil zmrzlinu. Zvlášť dobre chutí po tom, čo ste si minule skočili do vlasov. Že sa smeješ od ucha k uchu, lebo si počula dobrý vtip. Veď inak od rána iba prší... Alebo že už tretí deň chodíš s tajomným úsmevom na tvári preto, lebo Ti Tvoj drahý konečne vyznal lásku. A to si už bola celá nervózna, myslela si si, že sa nedočkáš a dušu Ti už začal zhrýzať skrytý smútok...Aj smútok má teda, drahá Zuzka, v našom živote svoju úlohu. Tvorí rovnováhu radosti. Keby sme nepoznali smútok, nevedeli by sme sa ani tešiť. Prijmime ho teda, ako síce trochu nepríjemného, či skôr trpeného, ale predsa len priateľa. Toho, s ktorým v tichej koexistencii rozjímame, hľadáme, trpíme a uvoľňujeme očistné slzy. Ktorý nás učí vážiť si život, lásku, priateľstvo, zdravie. Ktorý pozdvihuje našu dušu od nášho ega. A po ktorom, ako vieme, prídu opäť pekné chvíľky. Hoci len radosť z toho, že ráno vyjde slniečko.K niečomu sa Ti, Zuzka, priznám. Nejaký čas som si myslela, že by som sa mala niektorým emóciám vyhýbať. Napríklad hnevu, expresívnym stretom s inými. Nadávkam, či búchaniu s dverami. Aj smútku, lebo keď ho je priveľa, plodí depresie. Ale potom som si uvedomila, že nebyť niektorých prejavov, už by som to nebola ja. Keby môj temperament nemohol vybuchnúť, keď sa nahnevám, v ostrých slovách. Rovnako, ako v hlasnom smiechu, keď mi je dobre. Keby som sa vyhýbala výmene názorov s mojimi blízkymi, hoci aj ostrejšej, dusila by som to v sebe a trápila by som sa o to viac. A naše vťahy by zostali sterilné. A každý deň by bol tak nejak „suchý“. Druhá vec je, dať si pozor na to, aby sme aj v takýchto situáciách neubližovali iným. Nielen čin, ale aj každé vyslovené slovo má svoju váhu. Hádať sa môžme, ale nie ubližovať a ponižovať. Poznáš, Zuzka, ľudí, ktorí neprejavujú svoje emócie? To sa snáď ani nedá. Človek bez emócií by nebol človek, ale monštrum. Emócie dávajú nášmu životu život, farbu a vôňu. Formujú náš chrakter a povahu. Naše vzťahy s okolím.Preto žime, smejme sa, plačme. Tešme sa a nedajme sa zaskočiť ani chvíľkami smútku. Oni vedia, prečo prišli za nami. Aby zajtra mohli uvoľniť miesto úsmevu... Len si troška dávajme pozor, aby niečoho nebolo príliš. Kvôli rovnováhe.A Ty, milá Zuzka, skús dnes, alebo zajtra, zadať do googla nejaké iné slovíčko...

Eva Vlková

Eva Vlková

Bloger 
  • Počet článkov:  74
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Rada sa usmievam na svet. Stojí to za to. Zoznam autorových rubrík:  Moje malé príbehyPoéziaZamyslenieNezaradenéŠportNa cestáchKlub zdraviaSúkromnéOsobnosti

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu