reklama

Je mi smutno z môjho mesta

Je prirodzené, že sa všetko mení. Taký je jeden zo zákonov života. Ale keď vidím, ako sa mi pred očami mení MOJE MESTO, je mi z toho smutno. Senica je jedným z okresných miest na Záhorí. Aj keď má takmer 750 rokov, nič zjavné tomu nenasvedčuje, pretože v jej centre nenájdete okrem kostola žiadnu historickú budovu. Socializmus prevalcoval všetko a vybudoval „moderné centrum s obchoďákmi a veľkým parkoviskom“.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (23)

Napriek tomu som si zamilovala toto mesto. Aj keď som tu nevyrastala, prežila som v ňom dôležité obdobie stredoškolského veku. A po čase ma niečo zase pritiahlo naspäť, aby som tu žila svoj ďalší život so svojou rodinou. Možno by som mala mať radosť z toho, že nová doba priniesla môjmu mestu nové možnosti rozvoja. Že v centre mesta vyrastajú nové budovy, obchodné a administratívne centrá. Žiaľ, ja to vidím inak. V poslednom čase je pre mňa až bolestné, ako miznú stromy a posledné zelené zóny z centra mesta. Každý kúsok je zrazu dobrý na to, aby na ňom stála polyfunkčná budova. Už nepoznám ten fajn pocit, prejsť sa po svojom meste. Dnes je vidieť len žeriavy a stavby a počuť ďalšie správy o ďalších projektoch... Každému súdnemu človeku sa pritom natíska otázka: Kto a čo bude v tých budovách, keď už tie existujúce sú poloprázdne?! Kvôli vysokým nájmom a malým možnostiam nášho malého mesta. Poslednou kvapkou horkosti je pre mňa pohľad z môjho balkóna. Časť sídliska, ktorú je vidieť na tejto strane, postihla pred rokmi „zhustená výstavba“. Trochu ju zmierňovali trávnaté pásiky medzi domami a už pekne vyrastené stromy. Pred pár dňami zahučali motorové píly a milé stromčeky padli z dôvodu výstavby parkoviska. Nikto sa ich nepýtal. Ani nás, občanov. Je nám smutno, ľudia sa sťažujú, ale nič nepomôže. Mocní tohoto mesta rozhodli. Musím povedať, že by som od nich privítala celkom inú iniciatívu. Napríklad poriadok v meste. Nemyslím odpadky. A nemyslím ani iných mocných, ktorí si aj v našom meste občas vybavujú svoje účty. Do tých nikto vŕtať nebude. (Aj keď by mal.)Myslím teraz na našu pubertálnu mládež, ktorá nám pravidelne na sídlisku huláka pod oknami, vylamuje smetné koše i dopravné značky. Akési centrum svojho pôsobenia majú v autobusovej búdke práve pred našim vchodom. Pijú, vykrikujú oplzlosti, rozbíjajú fľaše. Pravidelne olamujú spätné zrkadlá na autách a rozrezávajú pneumatiky.A naša polícia? Kde vôbec je, čo robí? Na akú jej činnosť idú naše dane? Asi je oveľa dôležitejšie dávať papuče zle parkujúcim autám. Lebo ak aj idú okolo našich výtržníkov, veru ani nespomalia svoje auto. Možno majú strach. Alebo majú skrátka inú náplň práce.Nuž, naozaj mi je smutno. Niekedy sa kvôli hluku nedá ani spať. A pri pohľade z okna nemyslím len na to, že bohužiaľ už aj v našom meste je nebezpečné ísť v noci po ulici. Je mi ľúto nás všetkých, lebo tam na ulici je naša budúcnosť, rozorvaná, nasrdená, ktorá akoby chcela bojovať so všetkými a s celým svetom. A nemá ju kto usmerniť, zdvihnúť prst a povedať: „Pozor, mládež, sú tu nejaké pravidlá. Nežijeme v džungli!“Žiaľ, nemá to kto urobiť. Môžeme sa len bezmocne prizerať a čakať. A dúfať, že v našom meste zostane zachovaný aspoň mestský park. Jediný, ktorý máme. Že ho nezačnú vyrubovať a stavať nejaké nezmyselné budovy. Aj keď dôvod by sa iste našiel...

Eva Vlková

Eva Vlková

Bloger 
  • Počet článkov:  74
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Rada sa usmievam na svet. Stojí to za to. Zoznam autorových rubrík:  Moje malé príbehyPoéziaZamyslenieNezaradenéŠportNa cestáchKlub zdraviaSúkromnéOsobnosti

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu