reklama

Ľudia s lanom

Možno to bude znieť protichodne. Som človek, ktorý sa usiluje nielen neodsudzovať iných ľudí, ale ani neposudzovať. Napriek tomu mám vytvorenú svoju skupinku „ľudí s lanom“. Nedostane sa do nej len tak niekto. Ale dá sa to povedať aj inak: zďaleka nezostane každý.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Mám rada ľudí. Všetkých. Možno je to divné a nie vždy to tak bývalo. Ale tiež sa to dá naučiť. Všetci majú u mňa rovnakú šancu. K niektorým zostane môj vzťah neutrálny, žijem v ich blízkosti s rešpektom. Niektorí sa stávajú mojimi známymi, s ktorými sa pozdravím, občas prehodíme slovo. Ďalší sa dostanú do skupiny kamarátov. Buď máme spoločné spomienky, volejbal, hodnoty, témy na pokec, alebo niečo iné. Je príjemné s nimi tráviť čas. Vieme sa zabávať, tancovať, tvoriť, športovať, stráviť hodiny rozprávaním. A potom sú tu ešte ľudia s lanom. Tí naozajstní priatelia. Nie je ich veľa. Je ich práve dosť. Toľko, koľko jeden človek potrebuje. Dosť na to, aby som si povedala: je to fajn, že ich mám. Niežeby som kastovala ľudí od prvej chvíle, ako ich stretnem. Naopak. Každý môže byť môj priateľ, pre každého mám otvorenú moju veľkú náruč a srdiečko na dlani. A nemusíme o tom ani hovoriť. Zbytočné sú reči o priateľstve. Pretože priateľstvo preveruje čas. A skutky.Mala som dobrú priateľku. Bola pri mne v ťažkých chvíľach môjho života, keď som v ňom bola stratená. Ničomu som nerozumela, ani sebe. Vždy mala pre mňa čas, aj o polnoci. Pre všetko, čo som potrebovala. Vypočuť, vyrozprávať, poradiť, povzbudiť. Vypiť sedmičku vína. Až sa stalo niečo nemilé, o čom nechcem hovoriť. Tvrdé bolo poznanie, že dokáže využívať mňa i moju rodinu. Naše priateľstvo sa potichu skončilo, zostali sme kamarátky.Mala som dobrého priateľa. Sám sa zaňho rád vydával. „Neboj sa, som tu, pomôžem Ti. Keď to budeš potrebovať, ozvi sa,“ uistil ma pri každej príležitosti, keď sme spolu hovorili. Bolo to v čase rozvodu, keď som bola na mnoho vecí sama. Príjemné, mať niekoho za chrbátom. Už pre ten pocit. Keď však prišlo na lámanie chleba a ja som ho o pomoc požiadala, zachoval sa inak. Každá výhovorka bola pre neho dobrá a ja som pochopila, že to nie je priateľ. Dnes už ani nezavolá.Ľudia prichádzajú a odchádzajú. Vždy dobrovoľne. Nikoho neťahám ani dnu, ani von. Ale stále je tu tých pár ľudí s lanom. Tých, ktorí sú tu vždy pre mňa. A ja pre nich. Nezáleží na situácii, čase, mieste, okolnostiach. Nezabalia to, ani keď nemám pohodu, dokonca ani keby som sa ich niečím dotkla. Vedia, že aj ja som len človek, so svojimi chybami, náladami a ťažkymi dňami. To isté majú oni u mňa. Viem, že keď sa mi pokazí auto na druhom konci Slovenska, uprostred noci, že mám komu zavolať. Aj keď sa občas cítim sama. Alebo keď sa potrebujem poradiť, podeliť so smútkom i radosťou. Sú tu vždy. Naše priateľstvo preveril čas. Je to silné i krehké puto. Priateľov nesmieme využívať, ani zneužívať. A nikdy sklamať. Keď mi niektorý z priateľov občas povie: „Pre Teba všetko!“, moje srdiečko zaplaví blaho, lebo viem, že to je naozaj. Priateľov nikdy neotravujete. To sú ľudia s lanom. Vždy majú nejaké po ruke a podajú ho, keď treba. A každému z nich by som dala do ruky jeho koniec, keby som visela na tom druhom konci nad priepasťou. Som vďačná za to, že ich mám.

Eva Vlková

Eva Vlková

Bloger 
  • Počet článkov:  74
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Rada sa usmievam na svet. Stojí to za to. Zoznam autorových rubrík:  Moje malé príbehyPoéziaZamyslenieNezaradenéŠportNa cestáchKlub zdraviaSúkromnéOsobnosti

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu