Bloghttp://vlkova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskVyliečila som sa sama... s Božou pomocou (vlkova)Hneď v úvode tohto článku chcem povedať, že napriek tomu, že mám radšej bylinky ako lieky a uznávam celostnú medicínu, a dokonca sama sa jej trochu venujem, tak tento článok nie je zameraný proti klasickej medicíne, ani proti lekárom. Nemám nič proti nikomu, ale pomôcť som si musela sama. Ešteže viem, ako na to, prípadne kam siahnuť po informácie a pomoc. Moja liečba trvala takmer rok a vlastne ešte dnes dobieha. Ale som tu, živá a zdravá. S pokojom v duši.Tue, 29 Oct 2013 10:10:44 +0100http://vlkova.blog.sme.sk/c/340734/Vyliecila-som-sa-sama-s-Bozou-pomocou.html?ref=rssVymaľujte si oblohu na ružovo (vlkova)Každý človek niečo nemá rád. Niečo menej a niečo viac... Nie len že to nepríjemné a nevítané ofrfle, ale občas sa aj nazlostí, ponadáva, poplače si. Alebo sa trápi. Nechce to prijať. Až skúsenosťami, keď sa naučí, keď pochopí, že to všetko patrí k životu, že nás to vychováva a posúva, až vtedy príde zmierenie. So šedivými dňami, s nepríjemnými ľuďmi a zážitkami, ale aj s bolesťou, s láskou, s utrpením, a ostatnými vecami, ktoré robia náš život farebným. A čo je podstatné, keď to príde, lebo to vždy príde, takáto chvíľka, vieme ju sami zmeniť na niečo, s čím sa dá žiť. Všetko je len o pochopení.Fri, 27 Sep 2013 11:15:47 +0200http://vlkova.blog.sme.sk/c/338455/Vymalujte-si-oblohu-na-ruzovo.html?ref=rssO láske, slobode a manželstve (a iných vzťahoch) (vlkova)Vždy som si myslela, že láska je to najväčšie na svete. Až keď som spoznala veľa z jej skrytých stránok (všetky sa snáď ani nedajú objaviť, to už by sme nemali pre čo žiť), pochopila som, že existuje ešte niečo viac. Sloboda. A ak sme slobodní (nie promiskuitní!) v láske, prišli sme až na vrchol. Pretože láska vie byť všelijaká. Dokáže nás väzniť v zlatej klietke, ale aj v žalári manželstva. Či iného vzťahu, ktorý sme si vytvorili a udržiavame ho zo zvyku, z pohodlnosti, zo závislosti. Dostala už stovky, ba tisíce prívlastkov. Nádherných, aj smutných. Ale to, ako vie väzniť, zistíme až po rokoch tých nádherných aj smutných skúseností.Thu, 12 Sep 2013 10:08:13 +0200http://vlkova.blog.sme.sk/c/337199/O-laske-slobode-a-manzelstve-a-inych-vztahoch.html?ref=rssKeď padajú hviezdy (alebo choďte za svojim snom) (vlkova)Čo si prajete, keď vidíte padať hviezdu? Možno nič, pretože už ste tieto taľafatky dávno zabalili, veď treba žiť s nohami na zemi. Hlava v oblakoch je len pre naivných snílkov a tí obyčajne po nej dostanú... Možno len tak potichu si prajete niečo, čomu už ani neveríte, že by sa mohlo splniť, ale čo keby predsa? A možno je to inak. Priať si niečo silno a úprimne, keď vidíte padať hviezdu, je možno prvý krok k naplneniu vášho životného sna. Pretože ste sa preň práve rozhodli.Fri, 06 Sep 2013 09:50:30 +0200http://vlkova.blog.sme.sk/c/336827/Ked-padaju-hviezdy-alebo-chodte-za-svojim-snom.html?ref=rssObnažiť dušu je oveľa intímnejší akt, ako obnažiť telo (vlkova)Obnažené telá vidíme v tejto dobe okolo seba všade. Nie je to nič pohoršujúce. Čistému je všetko čisté. Ľudské telo je prirodzene krásne. Obchodovanie a manipulácia s nahotou a intimitou je ale vec iná... ale o tom nechcem hovoriť. Len som chcela povedať, s akou ľahkosťou sa dnešný človek odhaľuje na verejnosti, v médiách, v nočných či erotických kluboch, ale aj pri zbližovaní muža a ženy. Je bežné, že sa vzťah začína prudkým a vášnivým vzplanutím. Ľudia dnes nemajú problém skočiť do postele na prvom rande. No vášeň rýchlo vyprchá a z vysokej výšky sa tvrdo dopadá na zem. Minimálne s rozčarovaním. Vzťah sa končí, pretože lákavá nahota sa rýchlo vyčerpá a niet sa kam posúvať.Tue, 03 Sep 2013 14:00:17 +0200http://vlkova.blog.sme.sk/c/336647/Obnazit-dusu-je-ovela-intimnejsi-akt-ako-obnazit-telo.html?ref=rssJednoducho milujem Egypt - fotky a spomienky II. (vlkova)Nie som naivné dievčatko, čo s otvorenou pusou pozerá na exotickú krajinu a uverí všetkému čo vidí. Viem čosi o pozadí života a turizmu v Egypte. A aj mne idú niekedy na nervy tí vlezlí obchodníci, čo stále otravujú, aby ste si niečo kúpili. A mnoho iných vecí si uvedomujem. A možno vidím do toho ešte viac, ako by sa zdalo. Ale som už raz taká. Vo všetkom hľadám a nachádzam niečo pekné. Niečo, čo ma chytí za srdce, čo si budem navždy pamätať. A to smutné a nepríjemné sa snažím pochopiť, veď život má toľko farieb!Sat, 24 Jul 2010 17:27:15 +0200http://vlkova.blog.sme.sk/c/236063/Jednoducho-milujem-Egypt-fotky-a-spomienky-II.html?ref=rssPre Teba, mami... (vlkova)Blížia sa moje narodeniny a ja myslím na Teba s láskou a vďakou. Tak veľmi mi chýbaš! Rovnako, ako tatko. Aspoň že Vám dvom nie je smutno, lebo ste spolu a je Vám dobre.  A tam, kde ste, už nemusíte riešiť naše pozemské, primitívne starosti a netrápia Vás choroby a bolesti.Fri, 16 Jul 2010 13:16:40 +0200http://vlkova.blog.sme.sk/c/235208/Pre-Teba-mami.html?ref=rssJednoducho milujem Egypt - fotky a spomienky I. (vlkova)Nemôžem si pomôcť. V týchto horúcich dňoch, keď sa všetci sťažujú, že sa nedá dýchať, ani žiť, ja sa teším.  Aj ja sa potím vo svojej kancelárii bez klimatizácie, ale leto je pre mňa fantastické obdobie. Nádherný pocit je, že môžem mať stále holé nohy bez toho, aby mi bolo zima a chýbali mi ponožky. Toto mi pripomína čas v Egypte. Ale nie len tým mi Egypt učaroval.Wed, 14 Jul 2010 08:00:10 +0200http://vlkova.blog.sme.sk/c/234920/Jednoducho-milujem-Egypt-fotky-a-spomienky-I.html?ref=rssOd alternatívnej k prírodnej medicíne (vlkova)Ubehli 3 roky, čo som opustila svoju riaditeľskú stoličku a začala sa venovať oboru tak kontroverznému.  A čo sa dá za taký čas stihnúť? Všeličo. Môže Vás to aj zmiesť zo sveta podnikania, lebo pomery sú tvrdé. Môžu Vás tešiť výsledky - tí, ktorým ste pomohli, aj keď celý svet sa zachrániť nedá. Môže sa rozsypať váš partnerský vzťah, pretože s jedným človekom aj pracovať, aj žiť, to je veľmi náročné... V každom prípade, ak stojíte stále nohami na zemi a veríte tomu, čo robíte, tak plody práce sa dostavia. Človek podrastie, kadečo sa naučí, párkrát spadne, zase vstane, postúpi o nejaký ten schodík vyššie a hlavne dosť vecí pochopí...  Mon, 12 Jul 2010 10:13:08 +0200http://vlkova.blog.sme.sk/c/234766/Od-alternativnej-k-prirodnej-medicine.html?ref=rssOpili ste sa už s niekým cez internet? (vlkova)Teda, nie až tak celkom že by sme sa... ale taký skype sa dá využiť naozaj na všeličo. Napríklad cez webkameru si vieme s kamarátkou predviesť a vybrať šaty, vhodné na svadbu. Alebo si vyliať srdce pri pohári červeného, keď už bývame každá v inom meste...Sat, 10 Jul 2010 22:26:39 +0200http://vlkova.blog.sme.sk/c/234659/Opili-ste-sa-uz-s-niekym-cez-internet.html?ref=rssOslava života (vlkova)Milujem ten pocit. Keď je vonku fakt horúco... aj ja si sadnem na bicykel, na sebe len kratučké šortky a vrchný diel plaviek. Vzduch úžasne vonia letom a vietor vo vlasoch hrá svoju pesničku.Fri, 09 Jul 2010 11:25:45 +0200http://vlkova.blog.sme.sk/c/234539/Oslava-zivota.html?ref=rssKto urobil z detskej onkológie rád žobravých chudákov? (vlkova)Už zase tam stoja ako smutná stráž. Stoja vždy vo dvojici. V našom malom meste na dvoch najfrekventovanejších miestach, pokiaľ viem. Pri vchode na poštu, a pri vchode do obchodného domu v centre mesta. Stoja tam s pokladničkami v rukách a obťažujú okoloidúcich stále s tou istou otázkou:Thu, 08 Jul 2010 10:51:16 +0200http://vlkova.blog.sme.sk/c/234432/Kto-urobil-z-detskej-onkologie-rad-zobravych-chudakov.html?ref=rssVšetko zlé je na niečo dobré (vlkova)Predsa mi to nedá a musím sa vrátiť k voľbám. Nie ako odborník. Ako obyčajná žena, matka, začínajúca podnikateľka. A hlavne človek, ktorý sa snaží o nadhľad a v tejto chvíli si hovorí: všetko zlé je na niečo dobré. Aj keď to neuberá na radosti z výsledku.Mon, 14 Jun 2010 08:30:30 +0200http://vlkova.blog.sme.sk/c/232104/Vsetko-zle-je-na-nieco-dobre.html?ref=rssS jednou tortou... tento rok až tri muchy (vlkova)Ani by mi na um neprišlo, že po 3-ročnej odmlke sa sem vrátim práve s témou, o ktorej v týchto dňoch píše takmer každý.  Viete, aký mám pocit z výsledkov volieb? Ako keď sa človek po rokoch vráti z cudziny a povie si: konečne doma! Nuž, aj moja rodina žije tohoročnými  voľbami  tento krát veľmi,  veľmi intenzívne. Ešte dnes poobede, pri zdobení narodeninovej torty,  mi dochádzali všetky súvislosti a myšlienky...Sun, 13 Jun 2010 18:11:56 +0200http://vlkova.blog.sme.sk/c/232084/S-jednou-tortou-tento-rok-az-tri-muchy.html?ref=rssAlternatíva verzus klasická medicína a etika (vlkova)Nie sme lekári. To je nevýhoda. Pretože v našom prostredí nie je ľahké bez lekárskeho diplomu obhájiť činnosť nášho regeneračno – terapeutického centra. Viem, že môžeme očakávať aj nemilé aktivity z tejto strany. Jeden vŕtavý telefonát som mala hneď na začiatku. Nie som si istá, že to bola lekárka, ale dávala mi otázky, pre ktoré som mala takéto podozrenie. Ustála som to. Povedala som jej, že rakovinu diagnostikuje lekár a nie my. Lebo naozaj, my si plne uvedomujeme, že nie sme lekári a naše služby sú v súlade s týmto faktom.Wed, 05 Dec 2007 09:10:29 +0100http://vlkova.blog.sme.sk/c/123254/Alternativa-verzus-klasicka-medicina-a-etika.html?ref=rssAlternatívna medicína alebo neľahká cesta k našej nezávislosti (vlkova)Pre mnohých sme blázni. Pretože sme sa rozhodli zanechať naše „sociálne istoty“ a postaviť sa na vlastné nohy. Navyše, takým bláznivým a neistým spôsobom. Rozhodli sme sa totiž zmeniť svoj život a naplno sa venovať pomoci iným. Alternatívnou medicínou. Vrhnúť sa do oblasti, ktorá je pre mnohých veľkou neznámou, ba pre mnohých šarlatánstvom, či niečim pochybným, čo predsa nemôže fungovať. Mnohí, dokonca aj členovia našej rodiny, s nedôverou čakajú, čo sa bude diať. Či sa vôbec uživíme, alebo či nás prinajmenšom neodstráni z diania tlak zo strany lekárskej verejnosti.Tue, 04 Dec 2007 09:35:10 +0100http://vlkova.blog.sme.sk/c/123142/Alternativna-medicina-alebo-nelahka-cesta-k-nasej-nezavislosti.html?ref=rssMôj tatko odišiel pred polrokom (vlkova)Aj takúto podobu môžu mať vianočné reminiscencie. Keď sa obzeráte v obchodoch po nejakých darčekoch a vždy Vám príde, že ten jeden už netreba. Žiadne teplé papuče, tepláky, svetre, deky. Lebo tie minuloročné už boli posledné. A tá poschodová torta, ktorú sme mu dali upiecť vlani v lete k osemdesiatke (a stretnutie nás všetkých) bola aj tak tým najmilším darčekom.Fri, 30 Nov 2007 09:15:44 +0100http://vlkova.blog.sme.sk/c/122444/Moj-tatko-odisiel-pred-polrokom.html?ref=rssHľadajú sa starí známi, alebo môj nesmelý návrat na blog (vlkova)Je to podobné, ako keď sa po materskej dovolenke vrátite naspäť do práce, či do volejbalového kolektívu. Alebo prídete na stretnutie so spolužiakmi po ..tich rokoch. Nesmelo vkročíte, neurčito a skromne sa usmievate a čakáte, čo sa bude diať. Kto Vás spozná, či nespozná, kto Vás vystíska a komu zjavne ešte stále leziete na nervy... Pripravení na všetko.Thu, 22 Nov 2007 09:25:00 +0100http://vlkova.blog.sme.sk/c/121494/Hladaju-sa-stari-znami-alebo-moj-nesmely-navrat-na-blog.html?ref=rssEmócie hýbu svetom... a obohacujú náš život (vlkova)Opäť som sa na dlhšie odmlčala... žila som inými povinnosťami a toho času je tak málo... Hoci mi už dávno chýba písanie a všetci ľudia na blogu, píšuci i čítajúci, jednoducho vždy prevládla únava. Až dnes som si našla v schránke nasledujúci odkaz, ktorý ma pritiahol ku klávesnici:Thu, 12 Jan 2006 14:40:47 +0100http://vlkova.blog.sme.sk/c/32130/Emocie-hybu-svetom-a-obohacuju-nas-zivot.html?ref=rssMilá Magduška, (vlkova)stretla som sa s Tebou len raz, len na pár hodín, ale nemôžem na Teba zabudnúť. Stále vidím Tvoje uslzené oči a červeň v Tvojej mladučkej tvári. Vlastne toho o Tebe ani veľa neviem, ba nepoznám ani Tvoje priezvisko. Pôsobila si vcelku jednoduchým, ale veľmi milým a úprimným dojmom. Tvoju bacuľatú tváričku lemovali zvlnené vlasy a z očí Ti žiarila dobrota a mäkkosť. Priniesla si domáci, vlastnoručne upečený závin, ktorý všetkým tak chutil.Tue, 22 Nov 2005 08:25:53 +0100http://vlkova.blog.sme.sk/c/26680/Mila-Magduska.html?ref=rssDeň, ktorý mal zmysel (vlkova)Už dávno viem, že každý jeden deň má zmysel. Či sa nám javí ako dobrý, alebo ako zlý. Či ho strávime niekde na výlete, na pláži, v práci, so svojou rodinou, láskou. Alebo sa nám zdá, že je to ten nejhorší deň nášho života. V globále je to úplne jedno, pretože každý z našich dní nám niečo dáva. Radosť, či smútok, úspech, či pád. A to všetko k životu potrebujeme. Aby sme sa posúvali ďalej. Každá z tých lekcií je pre nás dôležitá, hoci si to mnohokrát ani neuvedomujeme. Alebo nám to príde až po rokoch... Mon, 17 Oct 2005 09:10:37 +0200http://vlkova.blog.sme.sk/c/23139/Den-ktory-mal-zmysel.html?ref=rssPrepáčte, trochu som si odskočila... do života (vlkova)Ba nie odskočila. Začala som ho žiť. Taký ten normálny, ktorý sa žije naplno. So všetkým, čo k nemu patrí vtedy, keď ste na všetko dvaja. Vtedy, keď sa Vám zrazu zmení život a Vy si s potešením na tie zmeny zvykáte. Dvaja pri raňajkách, dvaja pri nákupoch, dvaja na starosti i radosti, na zábavu i na prácu. Návštevy a noví priatelia. Nová rodina. Thu, 29 Sep 2005 13:35:02 +0200http://vlkova.blog.sme.sk/c/21729/Prepacte-trochu-som-si-odskocila-do-zivota.html?ref=rssVzdialenosť medzi ľuďmi sa nemeria jednotkami mier (vlkova)„Aj keď tu nebudem, tak tu stále budem s Tebou.“ povedal, keď sa lúčili. A ona vedela, že to tak bude. Celé nekonečné týždne. Hoci sa presunul lietadlom na úplne inú časť zemegule, stále bol s ňou. Cez deň sa s ním rozprávala, občas mu dávala otázky a sama si aj na ne odpovedala, veď odpovede boli aj tak jasné. Večer mu vždy dala dobrú noc a v noci, ... v noci sa mnohokrát zobudila a cítila, že je s ňou. Objímal ju a zohrieval jej nohy.Fri, 26 Aug 2005 12:10:45 +0200http://vlkova.blog.sme.sk/c/19273/Vzdialenost-medzi-ludmi-sa-nemeria-jednotkami-mier.html?ref=rssLáska prichádza vtedy, keď ju nečakáme (vlkova)Viem, že to poznáte, mnohí z Vás. Večné hľadanie, čakanie, snaženie. A čím viac sa snažíte, tým väčšie sklamanie. Potom si už myslíte, že ste našli. Užívate si ten pocit blaženosti, vznášate sa v eufórii slastného ľúbenia a lietate vysoko, vysoko v oblakoch. A potom sa to stane. Príde pád rovno na nos, sklamanie a bolesť.Thu, 18 Aug 2005 15:41:40 +0200http://vlkova.blog.sme.sk/c/18648/Laska-prichadza-vtedy-ked-ju-necakame.html?ref=rss5. výročný oheň v osade Súmrak (vlkova)Jedna z vecí, ktoré milujem, je oheň. Nie ten, ktorý ničí, páli a zabíja. Ten, ktorý horí iba a len na svojom vyhradenom mieste, svojim tempom, tisíce iskričiek, spojených v jednom teplom plameni. Silný i krotký. Vzbudzujúci rešpekt. Uprostred prírody je jeho sila umocnená energiou prostredia.Wed, 10 Aug 2005 13:15:38 +0200http://vlkova.blog.sme.sk/c/17915/5-vyrocny-ohen-v-osade-Sumrak.html?ref=rssČo neprichádza z lásky, neprichádza vôbec (vlkova)V poslednom čase sa akosi viac zamýšľam nad darčekmi. Ale nie len nad plyšovými medvedíkmi, perníkovými srdiečkami, či zlatými prsteňmi. Nad darmi, ako takými. Ešte lepšie povedané nad dávaním a prijímaním.Mon, 01 Aug 2005 11:10:43 +0200http://vlkova.blog.sme.sk/c/17212/Co-neprichadza-z-lasky-neprichadza-vobec.html?ref=rssModlitba (vlkova)Mnohí tu vysvetlujú, prečo veria a prečo nie. Ja mám v tomto už dávno jasno. Táto téma je pre mňa jedna z tých intímnych, ale dnes chcem povedať práve toto. Hoci aj nahlas: Ďakujem Ti, Bože, za tento život. Že mám možnosť ho žiť, lebo je nádherný. Za to, že mám silu ho uniesť, hoci je neľahký. Lebo koľkokrát som spadla, toľkokrát som vstala. Ani o raz menej. Ďakujem za to, že keď ide do tuhého, nikdy ma v tom nenecháš. Mon, 18 Jul 2005 10:20:57 +0200http://vlkova.blog.sme.sk/c/15824/Modlitba.html?ref=rssMilujem ľudské teplo, ba som na ňom závislá! (vlkova)Viem, mohla som si možno konečne kúpiť nový vysávač. Alebo kuchynský robot. Možno som mohla začať šetriť na staršie auto. Alebo aspoň vymeniť záchodovú misu. Všeličo mi doma chýba a všeličo by sme potrebovali... Ale sú to IBA VECI! A ja potrebujem k životu ľudí. Dobré a milé vzťahy s nimi.Fri, 15 Jul 2005 12:50:31 +0200http://vlkova.blog.sme.sk/c/15823/Milujem-ludske-teplo-ba-som-na-nom-zavisla.html?ref=rssNaozaj nie som supermama, alebo keď ma vychovávajú moje deti (vlkova)Kto z nás si myslí, že je dobrý rodič? Iste, snažíme sa o to, ale pritom stále o sebe pochybujeme. A keď už si myslíme, že snáď je doma všetko v poriadku, zase nás realita hodí niekam do kúta, na ktorý sme už dávno zabudli. Alebo chceli zabudnúť. Čím sú deti staršie, tým je ich výchova ťažšia. Alebo skôr by som povedala, tým je spolupráca s nimi ťažšia. Oni majú svoju cestu, svoj život a svoje predstavy. A priority. A MY máme tie svoje. Rodičovské, zrelé, dobroprajné. A tak už to tak musí byť, že sa tie dve generácie málokedy zhodujú. Málokedy sa stretnú s tými istými myšlienkami v tom istom čase. Tue, 12 Jul 2005 09:10:01 +0200http://vlkova.blog.sme.sk/c/15766/Naozaj-nie-som-supermama-alebo-ked-ma-vychovavaju-moje-deti.html?ref=rssJe mi smutno z môjho mesta (vlkova)Je prirodzené, že sa všetko mení. Taký je jeden zo zákonov života. Ale keď vidím, ako sa mi pred očami mení MOJE MESTO, je mi z toho smutno. Senica je jedným z okresných miest na Záhorí. Aj keď má takmer 750 rokov, nič zjavné tomu nenasvedčuje, pretože v jej centre nenájdete okrem kostola žiadnu historickú budovu. Socializmus prevalcoval všetko a vybudoval „moderné centrum s obchoďákmi a veľkým parkoviskom“. Mon, 11 Jul 2005 09:30:24 +0200http://vlkova.blog.sme.sk/c/15752/Je-mi-smutno-z-mojho-mesta.html?ref=rssBAMBI (račica) (vlkova)Tak takéto sme vraj my ženy, narodené v znamení raka. Básnička na pobavenie a možno aj na zamyslenie pre všetky dámy tohoto znamenia. Je napísaná v češtine, pretože jej prvých 5 slov mi takto kedysi ktosi predhodil, tak som sa prispôsobila a dopísala ju v tomto jazyku.  Bambi blouznící ve svitu měsíce tiše a zasněně naslouchá muzice, jenž nese se jen v mysli její... Duše spílá a ruce se jí chvějí. Hledá, hledá, co najíti se nedá a hlavu svou jen těžce zvedá, když upadne zas a znova dolu tváří pro proradná slova. Pro lásku proradnou si naříká, slzy hořkosti stěží polyká. Strácí se ve své melancholii pokaždé, když jí čisté víno nalijí... Wed, 06 Jul 2005 09:10:43 +0200http://vlkova.blog.sme.sk/c/15414/BAMBI-racica.html?ref=rssZostať dievčaťom... (vlkova)Zostať dievčaťom je ľahké, keď viete stále chodiť bosými nohami po tráve a s detskou fantáziou hľadať v oblakoch všakovaké tvary najrôznejších bytostí. Keď viete stále obdivovať poľné kvietky pre ich divokú jednoduchosť, kresliť srdiečka paličkou do piesku a snívať si svoje nekonečné sny o všetkom a o ničom.Mon, 04 Jul 2005 09:05:37 +0200http://vlkova.blog.sme.sk/c/15260/Zostat-dievcatom.html?ref=rssKamenice nad Lipou – rozprávkové mestečko (vlkova)Radi objavujeme príťažlivé miesta tejto planéty. Nie vždy ale musíme ísť do ďalekého zahraničia, aby sme našli magické miesto, ktoré nás očarí svojou milotou, históriou, atmosférou.Tue, 28 Jun 2005 12:50:21 +0200http://vlkova.blog.sme.sk/c/14747/Kamenice-nad-Lipou-rozpravkove-mestecko.html?ref=rssChvíľu chlapec, chvíľu chlap, ale tak už to chodí (vlkova)Nie je to jednoduché obdobie, keď sa z chlapca stáva chlap. Môj Kubo sa dobre učí. Má skôr bunky na jazyky, ako na prírodné vedy, ale každý sme na niečo. Tento rok im toho riadne pridali na tom našom reálnom gymnáziu. Ale je to výberová škola, tak sa nemôžeme sťažovať.Fri, 24 Jun 2005 13:05:59 +0200http://vlkova.blog.sme.sk/c/14446/Chvilu-chlapec-chvilu-chlap-ale-tak-uz-to-chodi.html?ref=rssSom zodpovedná, ale liečim sa (vlkova)Zavreté oči a na nich slnečné okuliare. No a potom už len moje nové plavky a na hlave klobúčik s vyšitým nápisom SME. Ležím na deke vedľa potoka a vychutnávam si slniečko každým kúskom môjho tela i duše. Snažím sa na nič nemyslieť, aj keď mi občas behajú po rozume tí fajn ľudia zo soboty. Takto z kraja týždňa si užívam jeden deň mojej dovolenky. Dnes som bola s tatkom zase v nemocnici a musím ten pretlak citov a pocitov dať do rovnováhy. Moje bremeno zodpovednosti sa konečne roztápa pod slnečnými lúčmi.Tue, 21 Jun 2005 12:45:42 +0200http://vlkova.blog.sme.sk/c/14181/Som-zodpovedna-ale-liecim-sa.html?ref=rssPoviem to otvorene, sme doma na hlavu (vlkova)A som na to hrdá. Síce si často pripadám ako v cvokárni, ale som naozaj spokojná. Niežeby bolo všetko ideálne. Stáva sa pravidelne, že mi tí moji chalani idú na nervy a niekedy aj kričím. A čo si budeme hovoriť, ja im idem na nervy tiež. Ale viete, čo je na tom najlepšie?Wed, 15 Jun 2005 14:00:00 +0200http://vlkova.blog.sme.sk/c/13682/Poviem-to-otvorene-sme-doma-na-hlavu.html?ref=rssKeď Vás zraní ticho, alebo aj silné ženy majú slabé chvíľky (vlkova)Sú chvíle, kedy by ste sa najradšej zaryli pod zem ku krtkom a myšiam. A pohybovali sa iba po ich chodbičkách. Pretože Vás neteší stretávať ľudí, ba neteší Vás nič. Stratili ste sami seba.Tue, 14 Jun 2005 13:10:00 +0200http://vlkova.blog.sme.sk/c/13531/Ked-Vas-zrani-ticho-alebo-aj-silne-zeny-maju-slabe-chvilky.html?ref=rssSmútok, nešťastie i závisť nechodia po horách, ale po ľuďoch (vlkova)Môj brat je celkom šikovný podnikateľ. Teda, aj tí ďalší dvaja sú, ale tomuto sa darí najlepšie. Často býva objektom ľudskej závisti. Niežeby mu z vrecák trčali milióny a on nevedel, akú jachtu si má tento rok kúpiť. Dajme tomu, že sa iba slušne postaral o svoju rodinku. Niečo už vybudoval, niečo pochodil a niečo si aj dopraje. Aj keď na dedinské pomery je to možno príliš.Mon, 06 Jun 2005 13:30:48 +0200http://vlkova.blog.sme.sk/c/12796/Smutok-nestastie-i-zavist-nechodia-po-horach-ale-po-ludoch.html?ref=rssĽudia s lanom (vlkova)Možno to bude znieť protichodne. Som človek, ktorý sa usiluje nielen neodsudzovať iných ľudí, ale ani neposudzovať. Napriek tomu mám vytvorenú svoju skupinku „ľudí s lanom“. Nedostane sa do nej len tak niekto. Ale dá sa to povedať aj inak: zďaleka nezostane každý.Wed, 01 Jun 2005 09:20:42 +0200http://vlkova.blog.sme.sk/c/12317/Ludia-s-lanom.html?ref=rssKaždý má svoje miesto pod slnkom (vlkova)Usmiala sa na mňa ako stará známa a ja som mala pocit, že som niečo prešvihla, keďže si nemôžem vybaviť, odkiaľ ju poznám. Ešte párkrát ma priviedla do rozpakov, kým som zistila, že sa takto usmieva na všetkých a zrejme nie je celkom v poriadku. Stretávam ju na rôznych miestach, v centre mesta, v parku, v obchodnom dome. Má niečo cez päťdesiatku, útla, upravená pani, na prvý pohľad bežná, ba snáď až sympatická žena. Prezradí ju až ten zvláštny úsmev a plyšová hračka v rukách.Mon, 30 May 2005 13:15:48 +0200http://vlkova.blog.sme.sk/c/12207/Kazdy-ma-svoje-miesto-pod-slnkom.html?ref=rssJak dostat tatínka do nemocnice (vlkova)„Tatko, si tam? Haló!“ pokúšala som sa dajako začať rozhovor. Dosť nezvyčajná situácia. Skrátka, už dávno vybavuje telefonické hovory len mama. Ale tentokrát som si ho vyžiadala. Trvalo to hodnú chvíľu, kým sa mu podarilo vstať od televízora a prejsť do kuchyne k aparátu. Telo ho už dávno neposlúcha.Tue, 24 May 2005 09:50:18 +0200http://vlkova.blog.sme.sk/c/11651/Jak-dostat-tatinka-do-nemocnice.html?ref=rssVybrať hračky do detského domova môže byť problém (vlkova)„Mami, tieto fixky dám do detského domova. Naša trieda robí zbierku.“, prekvapil ma môj 14-ročný syn Jakub. V tej chvíli som vedela, že budeme mať problém. Začala som opatrne.Wed, 18 May 2005 10:10:08 +0200http://vlkova.blog.sme.sk/c/11039/Vybrat-hracky-do-detskeho-domova-moze-byt-problem.html?ref=rssNenadávací deň (vlkova)Nadávate bežne? Používate sprosté slová? Hlúpe otázky, však?! Nadávame asi všetci, niekto viac, niekto menej. Niektoré výrazy už bežne patria do nášho osobného slovníka. Veď každý si potrebuje nejako uľaviť.Tue, 17 May 2005 15:10:49 +0200http://vlkova.blog.sme.sk/c/10961/Nenadavaci-den.html?ref=rssTelefonát (vlkova)Z vedľajšej kancelárie a naspäť je počuť všetko. Už sme si na to zvykli, snažíme sa to ignorovať a robiť si svoje. Nie vždy sa to ale dá. Niekedy je to dokonca pekná psina. Nedal sa dnes nepočuť telefonický rozhovor, pustený nahlas do éteru. Začiatok nechytám, ale stojí to za to:Fri, 13 May 2005 14:28:29 +0200http://vlkova.blog.sme.sk/c/10564/Telefonat.html?ref=rssVysočina - kresby (vlkova)Ešte som si dovolila v súvislosti s predchádzajúcim článkom ukázať Vám ďalšie dve moje víkendové kresby. Dúfam, že s tým nikoho neobťažujem.Thu, 12 May 2005 09:45:23 +0200http://vlkova.blog.sme.sk/c/10414/Vysocina-kresby.html?ref=rssTri dni nádhernej terapie (vlkova)Sú veci, ktoré nás nabíjajú. Či dokonca liečia. Potrebujeme to asi všetci. Máme predsa svoje starosti, stresy, depky, problémy, tragédie, hľadáme riešenia, či dokonca zmysel života. Alebo si skrátka len potrebujeme oddýchnuť, usporiadať myšlienky. V spoločnosti, či v tichu samoty, v Bohu, v prírode. Niekto sa vyrozpráva partnerovi, priateľovi, niekto psychológovi. Každý si rieši to svoje a po svojom. Ja som si cez víkend dopriala tri dni nádhernej terapie duše.Thu, 12 May 2005 09:43:00 +0200http://vlkova.blog.sme.sk/c/10410/Tri-dni-nadhernej-terapie.html?ref=rssTeším sa, že som to zažila... III. (vlkova)Moje česko – slovenské asociácie Ozývajú sa pravidelne. Prakticky žijú so mnou. Moje česko – slovenské asociácie. Toľko rokov života nemôžem a nechcem zabudnúť. A tak sa ešte stále cítim doma aj v Čechách. A zvlášť na Morave. Nechcem do svojich spomienok ťahať politiku a ekonomiku. Nechcem hovoriť o rozdelení republík, lebo život ide ďalej. Chcem si uchovať to pekné, ako si uchovávam aj svoje priateľstvá s ľuďmi v Čechách. Wed, 11 May 2005 09:50:41 +0200http://vlkova.blog.sme.sk/c/10307/Tesim-sa-ze-som-to-zazila-III.html?ref=rssVELO CAMP Vysočina 2005 (vlkova)Slet highlanderů na ostrově Rekreačné stredisko Želivka v blízkosti obce Sedlice na Vysočine u našich českých susedov. Teplota sa pohybuje len tesne nad nulou a perspektíva dvoch nocí, strávených pod stanom, bohvieako neteší. Napriek tomu si 250 šialencov v obtiahnutých cyklistických dresoch pripravuje svoje stroje, ale i fyzickú a psychickú výbavu na zaťažkávajúci víkend. Je piatok, 6. mája a začína sa Velo Camp 2005.Tue, 10 May 2005 12:30:01 +0200http://vlkova.blog.sme.sk/c/10208/VELO-CAMP-Vysocina-2005.html?ref=rssMoje verejné (blogové) obnažovanie (vlkova)alebo o čom to je a pre koho Nehanbím sa za svoje city. Nehanbím sa verejne (na blogu) o nich hovoriť. Viem, že tú otvorenosť mnohí oceňujete. Skúsenosti podané cez city a životné príbehy. Keď píšem o svojich blízkych, vždy myslím na to, čo to môže dať Vám, hlavne tým mladším. Sem - tam zabruslím aj do kontroverznejších tém. Viem, že riskujem. Lebo keď niekto nepochopí, čo chcem povedať, neklikne na karmu. Ale napriek tomu idem do toho. Hovorím si, že karma bola vymyslená na to, aby sme bojovali s vlastným egom. Aby sme napísali to, čo chceme povedať, a nemysleli na to, či sa čitateľom zapáčime, či to práve takto chcú počuť. A tak Vám prinášam iný (môj) uhol pohľadu na mnohé veci. Chcem, aby ste rozmýšľali nad témou, diskutovali. Nebolo to ľahké rozhodnutie. V čase, keď sa každý rád skryje za nick-a, uverejniť svoje meno a fotku. A priniesť svoju kožu na verejný trh. Ale zvykla som si a už ju nosím pravidelne. Thu, 05 May 2005 09:45:25 +0200http://vlkova.blog.sme.sk/c/9759/Moje-verejne-blogove-obnazovanie.html?ref=rssSmútok v duši (vlkova)Pozitívne myslenie je jedna vec. Rada sa ním oháňam, ale niekedy vyzneje ako výsmech. Dni, keď sa nám nedarí, sa dajú vydržať. Ale sú dni, ktoré sú vyslovene smutné. Ako tieto moje. Prichádza príliš veľa smutných správ. Včera som sa dozvedela prvú. Zomrela nám kolegyňa v 7. mesiaci tehotenstva. Z ničoho nič. Doma zostal nielen manžel, ale aj trojročná dcérka. Stále na nich myslím, na tých, čo smútia a ktorým bude najviac chýbať. Wed, 04 May 2005 14:50:04 +0200http://vlkova.blog.sme.sk/c/9705/Smutok-v-dusi.html?ref=rssFóbie (vlkova)Bežný človek s bežným prehľadom vie, že fóbie môžu mať rôzne dôvody. Niekto sa bojí uzavretých priestorov, niekto výšky, či vody. Sú ľudia, ktorí neznesú tmu, alebo pohľad na pavúkov, či hadov. Niektorým ľuďom nerobia dobre veľké priestory, obchodné domy, alebo dokonca nevychádzajú z domu, lebo aj otvorený priestor ich ohrozuje. Ako povedal môj všetečný syn Kubo, príčinou všetkých fóbií je strach zo smrti. Neviem, čo všetci títo „postihnutí“ robia, keď to na nich príde. Zrejme zostanú v šoku, zvracajú, či vrieskajú. Ja sama mám s niektorými menší problém. Ale nie o tom chcem. Zaskočil ma kolega so svojou nezvyčajnou fóbiou.Wed, 04 May 2005 12:45:34 +0200http://vlkova.blog.sme.sk/c/9690/Fobie.html?ref=rss