Vyliečila som sa sama... s Božou pomocou

Autor: Eva Vlková | 29.10.2013 o 10:10 | Karma článku: 13,95 | Prečítané:  6776x

Hneď v úvode tohto článku chcem povedať, že napriek tomu, že mám radšej bylinky ako lieky a uznávam celostnú medicínu, a dokonca sama sa jej trochu venujem, tak tento článok nie je zameraný proti klasickej medicíne, ani proti lekárom. Nemám nič proti nikomu, ale pomôcť som si musela sama. Ešteže viem, ako na to, prípadne kam siahnuť po informácie a pomoc. Moja liečba trvala takmer rok a vlastne ešte dnes dobieha. Ale som tu, živá a zdravá. S pokojom v duši.

Asi by som mala začať nejakou anamnézou. Ale poviem len toľko, že od detstva mám problém s trávením a žlčníkové záchvaty som mávala už na strednej. Vyoperovať žlčník som si nechala niekedy okolo tridsiatky. Chvíľu bol pokoj, ale dá sa povedať, že som celý život na diéte.

Asi pred štyrmi rokmi sa mi stala čudná vec. Moje ruky sa sfarbili do oranžova. Najskôr dlane a prsty z vnútornej strany, potom sa objavili fľaky na chrbte rúk. Moja lekárka sa ma hneď spýtala, či som jedla alebo čistila mrkvu. Nejedla, ani nečistila. Z bežných vyšetrení nevyšiel žiadny výsledok a tak som si už vtedy musela pomôcť sama. Už vtedy som sa zaujímala o prírodné spôsoby liečby a všetky súvislosti, ktoré vplývajú na zdravie človeka. Dospela som k presvedčeniu, že problém súvisí s trávením. Niet divu, objavil sa po vianočných sviatkoch... Dostala ma z toho tvrdá beztuková diéta a výživové doplnky. Trvalo to niekoľko mesiacov.

Za nejaký čas sa mi začali objavovať červené škvrny okolo očí, najskôr vonkajšie kútiky, potom praskala koža v zhybe na viečku. Toto trvalo asi tri roky. Z času na čas som to zahnala kortikoidmi a fľaky na pár dní zmizli. Viem, nebolo to dobré riešenie. Ale klamala som sama seba, že tá jedna kvapka na prst a rozotrená na koži mi nemôže ublížiť. No jedno som vedela, že problém neriešim, len maskujem a posúvam. Aby som bola presná, absolvovala som vyšetrenia u dermatológa a nič z toho. Ale to sa dalo nejako vydržať.

Uprostred minulého roka som prišla o prácu. Zostala som doma. Povedala som si, že koniec hormónom, nechám tú pliagu, aby vyšla von a konečne sa poriadne vyliečim. A ona, potvora, prijala výzvu a prejavila sa. Postupne som mala červené a opuchnuté celé okolie očí, koža popraskaná. Všetko to štípalo a pálilo. Keďže som s lekármi nemala dobré skúsenosti, hľadala som pomoc na inom mieste. Hore, u Boha. Nepoviem Vám konkrétne, akým spôsobom som dostávala dobré rady počas celej liečby. Tých možných spôsobov je veľa a ja nemám chuť tu s niekým bojovať a vysvetľovať, že je to možné. Pre mňa je podstatný výsledok. Dnešný stav. Ale jednoduché to nebolo.

Takže, dostala som prvé rady, čo mám jesť a čo nemám, aký čaj mám piť (aké byliny v akom pomere, ako pripravovať a užívať...), aké výživové doplnky si mám zaobstarať.  Že mám hlavne zostať v pokoji a chodiť do prírody. Posledná rada ma nepotešila, ale prijala som ju. Totiž, situáciu riešiť aj s lekármi. Nuž, fľaky sa rozšírili a ja som tušila, že to asi nie je sranda.

Nasledovali štandardné vyšetrenia. Krv, moč, stolica, výtery z nosa, z hrdla, z očí. Kožné testy. A znova krv. Obvodný lekár, gynekológ, imunológ, dermatológ. Nenašli nič zvláštne. Okrem zlatého staphylococa v oku, neskôr v hrdle. Nasadili sme antibiotiká. Môj stav sa trochu zlepšil, ale potom zase zhoršil, tak som si vypýtala ďalšie... celkovo 5 balení. Moja hlúposť. Chytala som sa slamky a s ňou som sa utopila. Po štvrtej škatuľke som už vyzerala strašne. Fľaky po celej tvári. A to ešte nebolo všetko. Po návšteve gstro-entero a náleze helicobactera som dostala ďalšie antibiotiká. 3-kombinácia po dve balenia, čiže 6 ďalších dávok antibiotík. Celkovo 11. Bŕrr, hrôza. Bolo mi zle a bolel ma žalúdok. S veľkým sebazaprením som to do seba dostala. Ja, ktorá neberiem žiadne lieky a nevezmem si ani tabletku od bolenia hlavy.

Následky boli úplne tragické. Celá tvár mi horela. Vyzeralo to ako popáleniny, akoby som bola obliata horúcou vodou. Plakala som od bolesti. Koža nezniesla ani čistú vodu. Raz za týždeň som musela použiť hormonálnu mastičku, aby sa to trochu stiahlo. To bol jediný prínos dermatologičky do môjho príbehu. Príčinu nezistila, vyčistila mi žalúdok, že používam hormonálnu vodičku. A dala mi hormonálnu mastičku, aby som ju vraj 1x použila. Viac nesmiem. Ale pri takých bolestiach kašľať na zákazy... aspoň raz za týždeň som si uľavila. Medzitým (už prebehla jeseň a začínala sa zima) som trávila čo najviac času vonku. Chlad mi robil dobre. Chodila som po kopcoch a nechala sa ošľahávať studeným vetrom, neskôr mrazom. Keď som nemohla od bolesti spať, uprostred noci som si otvorila okno dokorán a stála som tam, chladená mrazom, s odhaleným hrdlom a dekoltom, lebo popáleniny postúpili... Alebo som si prikladala na boľavú kožu mrazený hrášok.

Podnikla som posledný pokus. Vybavené vyšetrenie v Bratislave. Dva dni som poctivo doma spisovala anamnézu, aby odborníci našli súvislosti. Že ma celý život trápi trávenie, že sa mi za posledný rok veľmi zhoršil zrak a pokazilo sa mi niekoľko zubov, že som mala niekoľkokrát stav, pripomínajúci žlčníkový záchvat, až som musela na pohotovosť,... a že stále som na diéte, inak by bol fakt problém, lebo ma bolieva žalúdok, ale aj čosi v oblasti pečene a pankreasu, atď. Nuž, ani si to poriadne neprečítali. Oni lekári sú skrátka odborníci, ale vždy len na určitú časť môjho tela. Že tie časti sú súčasťou jedného celku, to sa ťažko vysvetľuje. Možno keby som nedržala diétu a skolabovala, niekto by ma aj riešil. Ale takto nie. Takže zase nič. Cesta do veľkomesta bola zbytočná.

V každom prípade, toto bola posledná návšteva u lekára. Pochopila som, že tadiaľ cesta skrátka nevedie. Ale nehnevám sa na nikoho. Lebo okrem dermatologičky, ktorej ješitnosť vyslovene urazila aj zmienka o celostnej medicíne a opovrhuje aj bylinkovou mastičkou z lekárne, inak všetci lekári boli veľmi milí a ústretoví. Oni ma aj počúvali. Aj mi chceli pomôcť. Ale nevedeli ako.

Zato ja som vedela, že zápal na koži je len vyplavený zápal z vnútra môjho tela. Že postihnuté zóny na tvári a tele zodpovedajú príslušným orgánom... Že ten problém treba liečiť v prvom rade inde, nie na koži. Aj som liečila, ale keďže som mala snahu ísť súbežne a v súlade aj štandardne s lekárskou starostlivosťou, lieky vždy znegovali účinky bylín a iných terapeutických techník. Telo neoklameš. Keď mu dáš jed, otráviš ho. Moja imunita bola v háji. Okrem iného. Okrem fľakov zapálenej kože od čela až do výstrihu som mala na koži spústu bradavíc a iných výrastkov, ktoré pichali pri každom pohybe. Praskala mi koža za ušami a pod ušnými lalokmi a vytekala z nej lepkavá tekutina, ako aj z mojich očí. Celá som bola opuchnutá, zvlášť očné viečka.

Bolo pred Vianocami. Už som vedela, že situácia je vážna. Došlo mi, že sa musím vyliečiť sama, tak som si vyhrnula rukávy. Ďalej som pokračovala v liečbe bylinnými čajmi a výživovými doplnkami. Čistila som krv a celé telo od parazitov, vírusov a baktérií. V prvom rade som ale musela naštartovať imunitu, ešteže máme na trhu aj výborné prírodné prostriedky! Zároveň som pridávala tráviace enzýmy a čistila som pečeň, pankreas, slezinu, črevá. Začala som denne meditovať, používala som rôzne ozdravné techniky pre telo aj dušu.  Fungovalo to úžasne. Líhala som si s bolesťou, ale zaspávala som s úľavou v meditácii... Čo najčastejšie som chodila do prírody. A pracovala som sama so sebou, lebo psychosomatika mi dávno nebola cudzia. Vždy to je tak, kým sa choroba prejaví na tele, je chorá najskôr duša. Takže som menila sama seba, všetky staré vzorce myslenia a chovania som menila za nové. Menila som svoj život, svoje návyky. Našla som radosť zo života a lásku k sebe samej. V tomto stave, kedy si mnohí mysleli, že som na dne. A ešte jeden dôležitý krok. Striktne som zmenila stravu. Moje telo sa začalo odkyslovať a liečiť vitamínmi a enzýmami z prevahy ovocia a zeleniny.

V druhej polovici januára sa môj stav začal meniť, fľaky sa začali zmenšovať a bradavice miznúť. Ale ako sa koža hojila, začala sa olupovať. Každý deň aj 2x. Ako keď vám lupiny padajú z vlasov, mne padali z tváre. Potom menej a menej. V apríli bola moja koža konečne čistá. Zrazu som sa mohla umyť, natrieť, dokonca namaľovať. Skončili sa aj iné problémy, napr. s častým cikaním. Nič ma nebolelo. Cítila som sa plná energie. Začal sa pre mňa nový život. Dokonca v lete mi na preventívke oznámil gynekológ, že môj myóm na vaječníku sa zmenšil (po rokoch!).

Nuž, a čože mi to vlastne bolo? To náš zdravotný systém dodnes netuší a ani ho to nezaujíma. Ani to, či som to prežila. Škoda. Škoda pre tých, ktorí si nevedia pomôcť tak, ako ja. Dnes viem, že som bola plná parazitov, vírusov a baktérií. Že som mala prekyslené telo. Že som mala veľký problém v celom tráviacom systéme. Ďalej začínajúci autoimunitný proces. Problém s močovo-pohlavným systémom, oslabené obličky. Veci pozbierané za posledné roky a možno za celý život. Že nemám právo stanoviť si diagnózy? Je mi to jedno. Ak som mala právo (a jedinú možnosť) vyliečiť sa sama, mám právo to aj pomenovať tak, ako to vnímam a cítim.

Tak, a som na konci príbehu. Dnes som vďačná za ten čas bolesti. V mnohom sa mi otvorili oči, mnohé sa mi potvrdilo. A mnohé som objavila. Som iná, ako predtým. Iný človek. Žijem s láskou v srdci, s pokojom v duši, jem zdravé jedlo a mám zdravé myšlienky. A učím to aj iných.

Ďakujem Bohu za pomoc a priateľom za podporu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?